Ak povieme vedecká fantastika, väčšina ľudí si spontánne vybaví  Hviezdne vojny, Star Trek, Votrelcov, Matrix alebo trebárs knihy Isaaca Asimova. Medzi absolútne vedecko-fantastické klasiky patrí aj celoživotné dielo amerického spisovateľa Franka Herberta. Ten svetu priniesol legendárnu sériu príbehov z planéty Duna. 

Duna vznikla na papieri

Rozsiahla a do hlbokých detailov prepracovaná sága zo vzdialenej budúcnosti je dodnes najpredávanejšou sci-fi literatúrou histórie. Frank Herbert vydal svoju prvotinu celej série v roku 1965 pod názvom Duna. Nasledovalo päť ďalších pokračovaní, Spasiteľ Duny (1970); Deti planéty Duna (1976); Božský imperátor Duny (1981); Kacíri Duny (1984) a posledný – Kapitola: Duna (1985). Po jeho nadviazal na Herbertovu prácu jeho syn Brian. 

Duna je považovaná za klasiku v rámci žánru, nevyhnutne sa tak stala stredobodom záumu filmárov a tvorcov počítačových hier. Medzi „gamermi“ sa legendou stala najmä Duna 2, ktorá je považovaná za prvú realtimeovú stratégickú hru.

Duna vo filme

Filmového spracovania sa ako prvý sa chopil slávny David Lynch v roku 1984. Film však nezaznamenal úspech taký úspech, ako sa pôvodne očakávalo. Prišiel v období, keď boli diváci presýtení Hviezdnymi vojnami. Navyše Lynch snímku nenatočil úplne podľa svojich predstáv. Sám sa nechal počuť, že v žánre science fiction sa necíti úplne doma. Jeho filmová verzia Herbertovej knihy je náročná, vyznieva depresívne. Je to možno aj vďaka zložitosti celej knihy, ktorá rozvíja viacero ústredných dejových línií súčasne. Postavy často používajú vnútornú reč, čo je náročné na sfilmovanie. Lynch však dal filmu svoj silný rukopis v podobe experimentov s priestorom a farbami. 

Neskôr v roku 2000 vznikol trojdielny seriál Duna a v roku 2003 nasledovala trojdielna sériu Deti Duny, ktorá zachytáva príbehy druhej a tretej knihy. Zaujímavosťou je, že druhá spomínaná séria sa v americko-nemeckej produkcii natáčala v barrandovských štúdiách, kde si zahralo aj viacero českých hercov. 

TIP: Deti Duny si môžete pozrieť 29.11. o 21.00 na filmovom kanáli Filmbox HD.

Za všetkým je melanž

Väčšina celej ságy sa odohráva na púštnej planéte Arrakis, nazývanej Duna. Je to jediné známe miesto vo vesmíre, v ktorom sa nachádza vzácne korenie melanž, ktoré predlžuje ľudský život a dodáva mimoriadne mentálne schopnosti. Dej kníh sa odohráva v tisíce rokov vzdialenej budúcnosti v medzihviezdnom Impériu, ktorého členmi sú desaťtisíce planét. Impérium neuznáva umelú inteligenciu, disponuje však vyspelými technológiami. Mentálne a fyzické schopnosti civilizácií združených v Impériu sú mimoriadne rozvinuté, za hranicou chápania človeka súčasnosti. 

Feudálne spoločenstvo sa riadi podľa prísnych pravidiel, ktoré vo všeobecnosti udržiavajú mier a stabilitu v impériu, až na menšie, lokálny rozbroje.  Herbert vo svojom diele nakreslil zložitú mapu vzťahov spriatelených a znepriatelených dynastií vládcov, ktorí zápasia o vplyv na Arrakise a snažia sa získať kontrolu nad ťažbou najvzácnejšej látky vo vesmíre – tajomným melanž, korením všetkých korení.

Príbehy Duny odhaľujú zložité vzťahy na politickej, náboženskej, ekologickej či technologickej úrovni. Románom nechýba tak typická črta pre tento žáner – boj dobra proti zlu, či boj za spravodlivosť. V Dune autor stavia proti sebe krutú dynastiu Harkonnenovcov proti čestným Atreidom, v príbehu vystupuje tajomný púštny ľud Fremeni, ale aj gigantické púštne červy, ktoré melanž ochraňujú. 

Ďalšie knihy sa odohrávajú v rozmedzí niekoľkých tisícročí a zobrazujú mocenské boje na Arrakise, vždy však z iného uhla. 

Moc príbehu leží v detailoch

Duna je detailne prepracovaná sága, Frankovi Herbertovi a neskôr jeho synovi s Kevinom Andersonom sa podarila podobná vec ako pár desaťročí pred ním Tolkienovi – vyskladať podrobnú a detailnú históriu aj fiktívnu budúcnosť. Herbertove knihy sú naozaj zložité s viacerými dejovými líniami. Ich reálnosť umocňujú detaily, ktorými pretkáva jednotlivé kapitoly kníh, či vyčerpávajúce vykreslenie psychológie postáv a prostredia nielen popisne a prostredníctvom dialógov, často však používa aj vnútorné monológy. Práve prenesenie myšlienok hrdinov na filmové plátno bola jedna z najväčších výziev, s ktorou sa filmári museli popasovať.

Po smrti Franka Herberta sa príbehov chopili jeho syn Brian a Kevin J. Anderson. Do dnešného dňa vyšlo 23 románov a poviedok, ktoré sa odohrávajú v rôznych obdobiach – dve trilógie sa odohrávajú dokonca pred udalosťami prvého románu. Podľa posledných informácií sa pripravuje vydanie ďalších troch kníh, ktoré by sa na knižné pulty mali dostať v najbližších rokoch. A ktovie, možno sa onedlho dočkáme aj ďalšieho filmového spracovania.