Len máločo sa medzi tvorcami a fanúšikmi hororov teší takej popularite ako strašidelné staré domy, v ktorých sa dejú prečudesné veci. V noci sa rozliehajú záhadné kroky, čosi presúva nábytok, rozbíja porcelán. Všetko prestupuje tajomný chlad. Samozrejme, nesmie chýbať klasická scéna zo zrkadlom, či nervydrásajúca hudba. Možno je to už tak trochu klišé, ale čo v prípade, ak to nie je celkom iba fantázia filmových tvorcov? Jeden doteraz nie celkom objasnený skutočný príbeh inšpiroval k napísaniu niekoľkých kníh a natočeniu desiatky filmov. Majú rôzne názvy, ale spája ich jedno. Hrôza v mestečku Amityville. 

George a Kathy Lutzovci, mladý americký pár, sa pred Vianocami 1975, so svojimi dvomi deťmi a psom, presťahoval do malého mestečka na ostrove Long Island pri New Yorku. Našli si starší dvojpodlažný dom v holanskom koloniálnom štýle aj s malým prístavom na kanále, ktorý viedol do mora. Cena bola nanajvýš priaznivá a tak mladú rodinu neodradilo ani upozornenie realitného agenta, že dom sa rok predtým stal nemým svedkom desivej udalosti. Býval v ňom Ronald DeFeo, ktorý tu zavraždil šesť členov svojej rodiny. Novomanželia sa rozhodli nasťahovať napriek všetkým varovaniam. V dome však vydržali len 28 dní. 

Záhadné hlasy

Trinásť mesiacov predtým, ako sa Lutzovci nasťahovali do svojho nového príbytku, sa do miestneho baru v Amityville, uprostred noci, vpotácal 23-ročný Ronald DeFeo: „Musíte mi pomôcť, moji rodičia boli zastrelení,“ kričal. Štamgasti okamžite vyrazili do domu jeho rodiny a tu sa im naskytol otrasný pohľad. Telá obidvoch rodičov aj štyroch mladších súrodencov Ronalda DeFea ležali v posteliach zmáčaných ich vlastnou krvou.

DeFeo zo začiatku tvrdil, že svoju rodinu už takto našiel, no po policajnom vypočúvaní bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Neustále menil výpoveď, jeho slová si protirečili a nedokázal vysvetliť mnoho okolností. Netrvalo dlho a priznal sa k vyvraždeniu svojej najbližšej rodiny. Podľa jeho vlastných slov ho k hroznému činu dohnali hlasy jeho obetí, ktoré neustále počul vo svojej hlave, ako proti nemu broja.  „Len som začal a už som nemohol prestať. Išlo to tak rýchlo...,“ opisoval priebeh zločinu vrah.

A práve ona rýchlosť, s akou vražda spáchal, je zarážajúca. Len matka a dcéra boli hore, keď ich zastrelil. Ostatné obete boli nájdené v polohe na bruchu, čo naznačovalo, že sa počas útoku vôbec nebránili a vrah ich prekvapil v spánku. Práve to vyprovokovalo úvahy o možnom komplicovi. Polícia dokonca preverovala jeho strýka Petea, člena známeho mafiánskeho klanu, avšak bezvýsledne.

Policajné expertízy preukázali, že sa strieľalo len z jedinej pušky Remington kalibru .35 a bez tlmiča. Je prinajmenšom podivné, ako je možné, že výstrely, ktoré sa nepochybne rozliehali po celom dome, nezobudili jeho obyvateľov. A streľbu nepočuli ani susedia.

V noci sa diali čudné veci

Ale vráťme sa k rodine Lutzovcov. Keď u nich zvíťazila dobrá ponuka na dom nad strachom, pre istotu si nechali dom posvetit katolíckym farárom, aj keď boli skôr vlažní veriaci. Pri vysväcovaní domu došlo k prvej podivnej udalosti. Kňaza zo spálne, kde predtým spávali manželia DeFeovci, vyhnal mužský hlas, ktorý zavelil: „Vypadni!“  Pri jeho neskorších návštevách domu sa farárovi údajne tvorili pľuzgiere, pripomínajúce náboženské stigmy, ale zo začiatku si Lutzovci nič zvláštne nevšímali.

Po nejakej dobe sa George začal prebúdzať uprostred noci, v čase, o ktorom sa neskôr dozvedel, že zodpovedá času, keď boli spáchané vraždy. Čosi tajomné ho vyháňalo do tmy k malému prístrešku pre loďku, ktorý noc, čo noc úzkostlivo sledoval. Z tohto miesta sa z nejakého záhadného dôvodu rojili oblaky múch (je nutné podotknúť, že to bolo v decembri.)

Lepšie na tom nebola ani Georgeova manželka Kathy, ktorá každú noc prežívala desivé nočné mory, ktoré ju vracali na miesto činu. Jej sny obsahovali do tej doby neznáme detaily vraždy a neskôr pomohli polícii vniesť viac svetla do priebehu vraždenia. Nikdy nebolo vyjasnené, ako mohla mladá žena vedieť všetky detaily. 

Pre mladých rodičov Lutzovcov však bolo najdesivejšie, že ich tri deti zaspávali na bruchu, v rovnakej polohe v akej boli nájdení zavraždené deti. Najmladšia z detí Lutzovcov si dokonca našla imaginárnu kamarátku Jodie, ktorú popisovala ako démona s červenými očami. 

V dome bolo cítiť zvláštne pachy, počuť strašidelné zvuky, v snehu na dvore sa objavovali zvláštne stopy. Na nábytku Lutzovci nachádzali podivné škrabance. George dokonca našiel tajnú, do červena odetú miestnosť pod schodmi. Tlak nevysvetliteľných a mrazivých udalostí na rodinu sa stupňoval. Až sa napokon pološialení od strachu a desu rozhodli v januári utiecť ku rodičom Kathy.  Tesne predtým, v noci 14. januára, keď sa ešte snažili dom posvätiť sa udialo niečo, čo ich presvedčilo opustiť dom ešte v tú noc. George a Kathy nikdy úplne nevysvetlili, čo presne sa  v danú noc stalo, podľa ich vyjadrení boli tie udalosti príliš desivé.

Pravda alebo lož?

Po mnoho rokov, prakticky až dodnes, boli tvrdenia manželov Lutzovcov a ich detí prijímané rozpačito a s nedôverou. Nikdy sa nepodarilo dôveryhodne preukázať, že sa v dome skutočne diali nevysvetliteľné veci. Farár, ktorý mal v dome zažiť stigmy, svoje tvrdenie neskôr čiastočne vzal späť. Neskorší majitelia tajomného domu podľa vlastných slov žiadne zvláštne udalosti nepozorovali. 

O nejaký čas neskôr sa manželia Lutzovci zoznámili s novinárom Jayom Ansonom, ktorý neskôr na motívy ich príbehu napísal bestseller The Amityville Horror. Kniha vyvolala sériu súdnych sporov o pravdivosť príbehu. Najznámejším filmovým spracovaním je film 3:15 zomrieš! (originál The Amityville Horror), čo je remake prvého sfilmovania z roku 1977. Snímku 3:15 zomrieš! si môžete pozrieť v premiére 19. a v repríze 24. augusta na filmovom kanáli FILMBOX PLUS.