Po rokoch strávených v Hollywoode sa Jean-Claude Van Damme vracia do Belgicka, kde jeho oslnivá kariéra kedysi začala. Tá je však už jen spomienkou, herec je na mizine a súd sa mu chystá zobrať dcéru. Čo z toho, že ho v rodnom Schaarbeeku stále oslavujú ako hrdinu – Van Damme sa už cíti nadobro odpísaný.

Jedného dňa si vyrazí na miestnu poštu pre peniaze, keď do budovy vtrhnú ozbrojení muži s kuklami na hlavách. Tvárou v tvár nebezpečenstvu v sebe herec objaví hrdinu, ktorého toľkokrát spodobňoval pred kamerou a pokúsi sa lupičov zastaviť. Z ďalšieho deja prezradíme len toľko, že celá patália dostane nečakaný spád a Van Damme sa v jej priebehu odhalí až na kosť.

V jednej zo scén sa kamera zdvihne nad kulisy a herec predvedie prekvapivo otvorenú spoveď o svojej kariére, piatich manželstvách a dlhoročných problémoch s drogami. V roku 1995 totiž prepadol kokaínu a za biely prášok utrácal vraj až desať tisíc dolárov mesačne. Z liečebne po týždni utiekol a závislosť dostal pod kontrolu až o niekoľko rokov neskôr, keď sa musel riešiť aj psychické problémy.

Scenár snímky JCVD pritom s podobnou otvorenosťou pôvodne vôbec nepočítal. Pôvodný zámer bol zobraziť vyhasínajúcu hviezdu skôr komicky. Keď sa ku scenáru dostal neskorší režisér snímky a veľký fanúšik belgického siláka Mabrouk El Mechri, film nadobudol iné smerovanie. El Mechri totiž videl vo Van Dammovi viac ako len horu svalov a ako ukázali neskoršie recenzie, nemýlil sa.

Než sa pustil do prepracovania scenára, stretol sa s akčnou legendou medzi štyrmi očami a dokázal ho pre neobvyklý projekt nadchnúť. Podľa samotného režiséra sa asi 70% dialógov drží scenára, zvyšok je improvizácia hlavného hrdinu.

Zatiaľčo ako „Kickboxer,“ „Univerzálny vojak,“ či „Timecop“ hral skôr svalmi, za stvárnenie samého seba si Van Damme od kritikov aj divákov vyslúžil nečakanú chválu. „Skôr než čierny pás si zaslúži Oscara,“ komentoval herecký výkon karatistu časopis Time. Ten označil Van Dammov výkon ako druhý najlepší herecký výkon roka.