Pôvodný názov: Margot z Valois: Príbeh odsúdený na slávu
Margot z Valois
Kto by ich nepoznal. Skutočné historické postavy ako kardinál Richelieu, Jana z Arcu, Ľudovít XIV., ale aj vymyslené ako Angelika, mušketieri a mnoho ďalších, nám desiatky, ba až stovky rokov približujú opulentné francúzske dejiny. Mnoho z týchto postáv sa stalo nesmrteľnými aj vďaka velikánovi francúzskej literatúry, Alexandrovi Dumasovi. Za svoju hviezdu na nebi mu vďačí aj Margaréta z Valois, kráľovná Francúzska a Navarry.

Francúzsko, koniec 16. storočia. Náboženské vojny medzi katolíkmi a protestantskými hugenotmi vrcholili, čo sa do dejín zapísalo ako jedno z najkrvavejších období francúzskej histórie. V tomto čase plnom intríg, manipulácie, zrady ale aj romantiky, lásky a cti, sa odohráva aj slávny príbeh Margaréty z Valois, známej aj ako kráľovná Margot.

Svadba z rozumu

Keď sa v druhej polovici 16. storočia dostal na francúzsky trón Karol IX., desaťročia napätia a vášní prepukli do krvavých konfliktov, tie potom po dlhé roky sužovali celé Francúzsko. Všetky pokusy o nastolenie mieru boli beznádejné a stroskotali. Vtedajšia regentka francúzskeho trónu, Katarína Medicejská, ktorá vládla za neplnoletého francúzskeho kráľa Karola IX., sa rozhodla urobiť posledné, zúfalé gesto dobrej vôle. Napriek nesúhlasu svojej dcéry Margot, ponúkla jej ruku prominentnému hugenotovi a kráľovi Navarry, Henrichovi. Manželský zväzok mal byť symbolom zmierenia medzi katolíkmi a protestantmi, Katarína Medicejská však mala iné plány.

Nakrátko sa zdalo, že rozbúrené vzťahy medzi katolíkmi a hugenotmi sa definitívne upokoja. Opak bol však pravdou. Štyri dni po svadbe došlo k udalosti, ktorá sa do francúzskej histórie zapísala ako jedna z najkrvavejších. Počas Bartolomejskej noci z 23. na 24. augusta 1572 dala Katarína Medicejská v Paríži vyvraždiť 3000 prominentných hugenotov. Následné pogromy po celom Francúzsku si medzi hugenotmi vyžiadali oveľa viac obetí, niektoré zdroje uvádzajú až 30 tisíc mŕtvych.

Margot, ktorú síce k svadbe s navarrským kráľom donútili, bola šokovaná brutalitou svojej rodiny a postupne začala sympatizovať so svojím protestantským manželom. Na jej rastúcich sympatiách mal však veľký podiel aj vášnivý milenecký vzťah s mladým hugenotom La Molom.

Žena mnohých tvárí

Aj keď Margot z Valois bola z politických dôvodov nútená vydať sa za niekoho, koho nemilovala, neskôr bola dokonca svojím bratom dlhých osemnásť rokov zadržiavaná proti svojej vôli na hrade Usson v Auvergne, jej život ani zďaleka nebol pasívny. Bola vychýrená krásavica s citom pre módu a estetiku, vo vtedajšom svete bola považovaná za jednu z najmodernejších žien. Svoje ženské zbrane však využívala rôznym spôsobom, preslávila sa aj početnými mimomanželskými aférami a vzťahmi. Aj kvôli tomu ju jej brat obvinil z nemorálneho života a donútil opustiť svoje sídlo.

Margot sa stala známou nielen svojim škandalóznym správaním či odhaľovaním nepríjemných právd zo života iných. Bola aj nadaná poetka a spisovateľka. Roky v Auvergne strávila aj písaním memoárov, v ktorých odhaľovala pozadie mocenských zápasov vo Francúzsku. Tie boli po jej smrti aj publikované, čo spôsobilo veľký rozruch a pobúrenie niektorých vrstiev a rodín.

Na sklonku svojho života si Margot zažila aj chudobu a zmierila sa zo svojím bývalým manželom Henrichom IV. Navarrským. Jemu sa neskôr starala o jeho deti, ktoré mal s Máriou Medicejskou. Svoj život dožila v Paríži, kde sa venovala organizovaniu veľkých dvorných slávností, podporovala umelcov a pomáhala chudobným. Zomrela ako posledná z rodu Valois, dožila sa 62 rokov.

Jej príbeh bol inšpiráciou napríklad aj pre Williama Shakespeara, ktorý ju vyobrazil v jednej zo svojich ranných komédií Márna lásky snaha. O takmer dve storočia neskôr z pera už spomínaného Alexandra Dumasa vzišiel román Kráľovná Margot.

Práve Dumasove dielo bolo predlohou pre rovnomennú historickú fresku, ktorú v roku 1994 natočil francúzsky režisér Patrice Chéreau. Ak však očakávate klasický historicko-romantický film, ste na omyle! Chérau predlohu uchopil drsne, ba až surovo. Namiešal naozaj autentický kokteil, v ktorom sa mu veľmi dobre podarilo zachytiť dekadentnú atmosféru doby – násilie, vraždy, otravy, smilstvo, intrigy, vášeň, zrada... V hlavnej roli Margot žiari krásna Isabelle Adjani, jednu z hlavných rolí zastal aj uznávaný Jean-Claude Brialy. Za zmienku určite stojí aj nevšedná hudba k filmu, o ktorú sa nečakane postaral Goran Bregović.

Kráľovná Margot získala viacero prestížnych ocenení – dve Zlaté palmy z Cannes, päť Césarov, ktoré udeľuje Francúzska filmová umelecká akadémia. Tvorcovia sa môžu pochváliť aj nomináciou na Oscara za kostýmový dizajn.

Historickú snímku Kráľovná Margot si môžete pozrieť v utorok 23. júla o 21.00 (premiéra) a  v piatok 2. augusta o polnoci (repríza) na filmovom kanále FILMBOX HD.  

Autor: Hlavný administrátor, dňa: 22. 07. 2013
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd>

Viac informácií o možnostiach formátovania