Frankofónia

Na pozadí nemeckej okupácie Francúzska skúma režisér vzťah medzi umením a mocou a pýta sa, čo nám kultúra hovorí o nás samých. Jeho historická filmová esej je nekonvenčnou prechádzkou parížskym múzeom Louvre, ktorým diváka sprevádzajú Napoleon a Marianne ako alegorický symbol Francúzskej republiky. Louvre tu popri riaditeľovi Jaujardovi a kunsthistorikovi Metternichovi funguje zároveň ako tretia hlavná postava – úchvatná kulisa i úložisko svetovej kultúry. Frankofónia je už druhým autorovým pokusom preniesť vnútorné mechanizmy múzea na strieborné plátno. Prvýkrát sa mu koncept podarilo naplniť v roku 2002 jednozáberovým filmom Ruská archa (Russkij kovčeg), ktorý sa zaoberal históriou petrohradskej Ermitáže od dôb cárov až po prelom milénia. Práve tieto Sokurovove filmy akoby najintenzívnejšie naplňovali jeho myšlienku o tom, že umenie je ako dieťa: „Potrebujeme ho, stvorili sme ho a nikdy nám nevyrastie – umenie má otca i matku, ale ako bezbranné dieťa ho musíme neustále chrániť". (Art Film Fest)